Hľadaj
Menu
icon_home.gif Hlavná stránka
calendar.gif E-SHOP
bazar.gif Bazár

lokalita.gif Lokalita
· Informácie
· Stav lokality
· Mapa dna
· Mapa atrakcií
· Fotky atrakcií
· Atrakcie poloostrov
· Ryby a vodné živočíchy
· Ekológia
lokalita1.gif Ryby - Hlboké jazero
· Kapor rybničný
· Hlaváč bieloplutvý
· Karas obyčajný
· Jalec hlavatý
· Slnečnica pestrá
· Ostriež zelenkavý
· Sumec veľký
· Šťuka severná
· Rak bahenný
· Hrúz škvrnitý
· Býčko Hlavatý

addtext1.gif Ankety
folders.gif Články
· Všeobecné pravidlá
· Tiráž
· Všetky kategórie
· Tech potápanie
· Správy z akcií
· Správy z ciest
smile.gif  Humor
addtext.gif Pridať článok
logocmas(menu).gif CMAS Kurzy potápania
· Úvod
· Štruktúra kurzov
· Potápač s CMAS P ABC
· Potápač CMAS P*
· Potápač CMAS P**
· Potápač CMAS P***
· Výcvikové smernice
· Prevádzkovateľ kurzu
· Účastník výcviku
· Inštruktor kurzu
· Inštruktorské stupne
· Inštruktor I*
· Inštruktor I**
· Inštruktor I***
· Cenník kurzov

logoIANTD(menu).gif IANTD kurzy potápania
· Výcvik
· Štruktúra kurzov
· Základný kurz - OWD
· Pokročilý kurz AOWD
· Potápanie s ABC

Slnečnica pestrá (Lepomis Gibbosus)

slnecnica_pestra_small
Copyright 2005 Peter Sýkora, 25.06.2005, 10:14:20 hod., Guláška, mólo Modrý domček


Slnečnica pestrá

Latinský názov: Lepomis Gibbosus
Český názov: Slunečnice pestrá
Lovná miera: nie je
Doba hájenia: nehájená
Čeľaď: ostračkovité

Dĺžka života: 9 rokov

Rozšírenie a výskyt: U nás nepôvodný druh. Do Európy sa dostal zo Severnej Ameriky, kde žije v jazerách a v zátočinách riek zarastených vodnými rastlinami, pozdĺž Atlantického pobrežia od Nového Brunswicku až po Georgiu, ako aj v hornom toku rieky Mississippi a v povodí Veľkých jazier, od južnej Kanady, Dakoty až po Mexický záliv. Do Európy bola privezená po prvýkrát v roku 1887 do Francúzska. Dnes sa vyskytuje od Francúzska a Anglicka až po hranice SNŠ, s výnimkou Iberského polostrova, Škandinávie, Dánska, Fínska a Grécka. Do slovenského povodia Dunaja a hlavne súvisiacich ramien prenikla z Maďarska, kde ju vysadili už v roku 1904. Existujú správy o jej zavlečení do ČR, kde prenikla v roku 1924 s plodom kapra dovezeného na třeboňsko z územia vtedajšej Juhoslávie. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody.

Popis: Slnečnica pestrá dosahuje veľkosť až 20cm. Tvar tela je okrúhly. Prvá chrbtová plutva je ostnitá, brušné plutvy sú umiestnené pod prsnými plutvami. Predné lúče ritnej plutvy sú dlhšie a ostnatejšie. Jej sfarbenie je nasledovné: na chrbte je olivovo zelenkastá prípadne hnedastá, na bruchu je žltá; boky má škvrnité. Veľké škvrny sú tmavé, hnedasté, malé oranžové alebo červené. Najviac je však drobných modrých kovovolesklých škvŕn. Na pretiahnutom, dozadu smerujúcom výbežku žiabrového viečka je u samcov výrazná čierna škvrna, pri nej ďalšia polmesiacová jasnočervená, oranžová alebo niekedy i ružová škvrna. Vďaka pestrému sfarbeniu pôsobí u nás veľmi exoticky. Ústny otvor má v strednej výške. Často ich chovajú v akváriách. Dorastajú do hmotnosti 100 až 150g.

Biológia: Slnečnica uprednostňuje čisté, ale relatívne teplé a stojaté vody s porastenou vegetáciou. Vhodným prostredím sú menšie nádrže, jazierka, ramená riek a zavodňovacie kanály, kde sa živí botanickými živočíchmi, hmyzom, jeho larvami a planktónom, ale tiež aj poterom iných rýb. Požiera aj vlastnú populáciu – plody. Jej rajom u nás je južné povodie Dunaja. Ak je na lokalite veľké množstvo populácie, majú najmä mladšie jedince snahu vytvárať skupinky. Staršie jedince sa združujú iba v málo početných skupinách. Dožíva sa 9–10 rokov a pohlavne dospieva vo veku 1–2 rokov. Trenie prebieha od mája do júla. V času neresu, tesne pred ním, samce vyhlbujú na dne ploché hniezdo, väčšinou na štrkovom podloží o priemere 20 cm. Tieto jamky je dobre vidieť na zabahnenom mieste. Do jeho stredu samec prinesie úlomky vodnej vegetácie. Vlastný akt neresenia trvá približne 15–30 minút, kedy samica vypúšťa ikry a samec mlieč. Počet ikier je 500 až 5000. Po nerese ikry a vyliahnutú mlaď strážia samce. Vyskytujú sa v tomto čase nad hniezdami. Hniezda sú umiestnené na slnečných plytčinách a často ich samce budujú vo veľkom množstve, samozrejme, s diskrétnym odstupom. Samica sa vytiera postupne v 2–5 dávkach s niekoľkými samcami a samec môže postupne nahromadiť vo svojom hniezde ikry aj od niekoľkých samíc. Plod sa liahne o niekoľko dní a nejakú dobu ešte zotrváva v hniezde. Samec stráži aj vyliahnuté plody až 11 dní. Potomkov, ktorí majú snahu ujsť z hniezda, chytá do tlamy a odnáša naspäť. Počas stráženia hniezda je samec veľmi agresívny a napadá všetky okolo plávajúce ryby bez ohľadu na ich veľkosť. V prvom roku dorastá 1,5–3cm, v druhom roku do 6,5cm, vo štvrtom roku 9–16cm, v šiestom roku 17–18cm.

Význam: Vďaka svojej agresivite a potravnej konkurencii je hodnotená ako nepotrebný, či škodlivý druh. Športový lov je ale príjemným spestrením a aktívnym zážitkom. Jej mäso je veľmi chutné.

Zdroj 31.05.2009: 
http://www.trojhacik.sk/atlas-ryb/slnecnica-pestra.html
http://hrudik.sweb.cz/
http://www.mrk.cz/r/atlasy/atlas_ryb/ostnoploutvi/okounkoviti/slunecnice_pestra/clanek.php
http://www.orso.cz/dvorak/atlas.html





Content ©

© copyright 2018

RSS najdete tu